Regionálna šachová akadémia

TIRNAVIA

šachových nádejí

www.c7c5.com             

Okno do sveta 64 políčok - šachu

International Correspondence Chess Federation

       Krajský šachový zväz TRNAVA    

Projekt www.chesslady.com je společným projektem společnosti praya systems s.r.o. a je zaměřen na pomoc všem přátelům královské hry.

Projekt, který vznikal v období let 2004 a 2005, se těší podpoře Šachového svazu České republiky a zároveň i čelných českých a slovenských šachistů. Ke spolupracovníkům projektu patří velmistři David Navara, Jiří Štoček, Vlastimil Jansa, Igor Štohl, Tomáš Polák, Marek Vokáč mezinárodní mistři Robert Cvek, Lukáš Klíma, Petr Velička, Petr Neuman, Petr Pisk, Ivan Hausner, Jan Michálek, Štefan Gross a další zkušení šachisté a trenéři.

Šachový webíček

Šachové kombinace, strategie i koncovky.

Šachové knihy, inzercia

ŠACHOVÉ OKIENKO   Hlas ľudu  www.rubriky.net/hl/hl_index.php

Vedie Ivan Garaj

(28. 9. 1978)

Problém č. 813 Ján Kozinka, ČSSR Originál pre Hlas ľudu     Mat 2. ťahom (11+13=24)

Kontrolná notácia: 813: bKh6 Db5 Vf8 Vg7 Sa1 Sc2 Jf3 Jg8 Pd5 d7 h3 (11), čKf5 Vb7 Ve4 Sc5 Sg6 Jc8 Jf6 Pb6 c4 d4 e7 f4 h7 (13) – dvojťažka, 814: bKc2 Df7 Ve5 Vh4 Sa7 Sh1 Pa3 a4 e4 g4 g5 (11), čKc4 Sc8 Sg7 Pc6 d5 e6 f6 h5 (8) – dvojťažka.

Autor č. 813 – popredný slovanský šachový skladateľ a člen TČ Stavbár OSP Trnava–Modranka je prvým oficiálnym víťazom II. preboru ČSSR v riešení šachových problémov (tiež jeden z víťazov našej I. medzinárodnej riešiteľskej súťaže – Hlas ľudu 1978). V poslednej dobe pracuje v pomerne širokej škále druhov šachovej kompozície nevynímajúc ani úlohy slovenskej témy, ktorú v č. 813 spracoval v schéme OM–23–33 po zvodníku.


-------------------------------------------------------------********--------------------------------------------------------------
Kompozičnému šachu sa venoval aj ďalší z bývalých členov ŠK Komplet Modranka Alojz Gajarský (*1933  +1995)

Smena 1963 Problém č. 258 – originál   www.rubriky.net/smena/sm_index.php

Alojz Gajarský, Trnava

Autorova prvá skladba

 

 

Mat 3. ťahom (7+10)

Kontrolná notácia: 257: b. Ke7, Va8, Sb7, Sg3, Je2, Pg2, g7 (7), č. Kh1, Vg1, Vh2 (3), biely začne a dá mat 2. ťahom, 258: b. Kc8, De1, Sd3, Se7, Je4, Pe2, f6 (7), č. Ke6, Jd1, Pc5, d6, e3, e5, f7, g4, g5, h6 (10), biely začne a dá mat najneskôr 3. ťahom. Vo dvojťažke by sa nemali prehliadnuť zdanlivé hry po 1...Vg:g2, Vh:g2 a jedna zvodnosť, trojťažka má zaujímavý symetrický námet.

Kompozičným šachom sa zaoberal aj Roman Kozinka....

ŠACH

( 2. 7. 1993)

Problém č. 2648 – originál Roman Kozinka, Trnava Autorova prvá skladba     Mat 3. ťahom

Problém č. 2649 – originál Ján Kozinka, Trnava     Mat 16. ťahom

Prvotina z rodiny

Ján Kozinka z Trnavy–Modranky uverejnil svoju prvotinu už r. 1954 a nie div, že teraz odovzdáva skúsenosti potomkom. Syn Roman sa pokúsil hneď na prvý raz o trojťažku, a nakoľko sa mu to podarilo, posúdia azda najlepšie naši riešitelia. Ale ani otec skladateľsky nezaháľal a trochu nás prekvapil dĺžkou svojho problému (venovaného B. F). Pravda, veríme, že riešiteľsky nebude veľmi náročný, keď je zrejmé, že na útoku sa musí zúčastniť biely kráľ... Riešenie oboch problémov pošlite do 18 dní na adresu Nedeľnej Pravdy, Pribinova 25, 819 08 Bratislava, s označením ŠACH pri adrese. Troch správnych riešiteľov aspoň jedného problému odmeníme knihami. (V č. 2648/2649 začne biely a dá mat najneskôr tretím/ šestnástym ťahom.)

*

Kempelen - šachový automat

Šachový automat Wolfganga Kempelena patril k svetovým senzáciám

Prešporský rodák Wolfgang Kempelen patrí k najznámejším osobnostiam našich vedecko-technických tradícií. Zaradil sa k niekoľkým našim učencom uznaným aj v zahraničí. Legendou sa stal už počas svojho života ako tvorca slávneho prešporského Turka. Tento šachový automat sa stal jednou z európskych a neskôr aj svetových senzácií v osemnástom. storočí. Tajomný a zázračný stroj údajne vyhrával šachové partie aj s tými najlepšími šachistami, k jeho protihráčom patrili aj korunované hlavy. Mediálny a spoločenský ohlas, prirodzene, nie je vždy zárukou dôležitosti samotného vynálezu či vedeckého výsledku. Význam stroja nepreceňoval ani jeho samotný konštruktér, ktorý sa o ňom vyjadroval skôr ako o dômyselnej mechanickej hračke, než ako o prevratnom vynáleze. Kempelenova technická a vedecká tvorba má však aj podstatne závažnejšie a serióznejšie výsledky.

Wolfgang Kempelen pochádzal z rodiny úradníka Uhorskej komory Engelberta Kempelena, ktorý za svoje zásluhy získal šľachtický titul. Narodil sa v Bratislave 23. januára 1734 a po absolvovaní filozofických a právnických štúdií sa sám stal komorským úradníkom v šľapajach svojho otca. Svojím všestranným talentom a mimoriadnym jazykovým nadaním upozornil na seba aj panovníčku Máriu Teréziu a tak čoskoro ho poverovali aj významnými úlohami a funkciami, neraz krajinského dosahu. Nemal ani tridsať, keď sa stal správcom všetkých soľných baní v Uhorsku. Neskôr dozeral nad kolonizáciou po Turkoch vyľudneného Banátu, riadil presťahovanie univerzity z Trnavy do Budína, mal dozor nad rekonštrukciou budínskeho hradu. Výpočet podobných náročných úloh by mohol pokračovať.

Bol konštruktérom celého radu dôvtipných a na svoju dobu progresívnych mechanizmov alebo iných technických zariadení. V Bratislave skonštruoval pontónový most a pomocou čerpadiel a tlakového vodovodu vyriešil zásobovanie hradu vodou z Dunaja, vtedy ešte čistej rieky. Podobným systémom zabezpečil aj budínsky hrad. Na iných miestach staval zavlažovacie, v baniach naopak čerpacie zariadenia. Vo viedenskom Schönbrunne skonštruoval vodomety, z ktorých niektoré údajne fungujú dodnes. Zachoval sa aj jeho projekt kanálu Dunaj – Adriatické more. Keď cisárovná dostala kiahne, zostrojil pre ňu mobilné lôžko, pre nevidiacu viedenskú spisovateľku a klaviristku Teréziu von Paradies zasa unikátny písací stroj.

Roky ho zamestnávali otázky konštruovania parných strojov, ktorých éra v tom čase ešte len začínala. V svojich prototypoch ako prvý aplikoval kľukový prevod a podľa niektorých prameňov dokonca robil pokusy poháňať plavidlá „ohňovými mašinami“. Okrem technického nadania mal aj výrazný umelecký talent, o čom svedčia jeho básne, drámy či medirytiny.

Tajomstvo šachového Turka

Žiaden z Kempelenových mechanizmov a iných diel však nevyvolal taký ohlas, ako jeho šachový stroj. Podnet na jeho zostrojenie v ňom skrsol na jednom z „matematických“ predstavení na viedenskom dvore, na ktorom istý Francúz predvádzal magnetické pokusy. Podobné demonštrácie rozličných fyzikálnych pokusov, okrem magnetizmu aj so statickou elektrinou, boli v osvieteneckom období rozšírené. Wolfgang Kempelen vtedy prisľúbil, že do pol roka prekvapí ctené obecenstvo, vrátane Jej Veličenstva, ešte okázalejším predstavením. Z tohto prísľubu vznikol niekedy na prelome rokov 1769 – 70 šachujúci Turek, stroj, ktorý rad-radom porážal šachistov.

Konštrukcia stroja bola veľmi dômyselne prispôsobená účelu, ku ktorému vznikla. Figurína Turka približne životnej veľkosti sedela za komodou, na vrchu ktorej bola šachovnica. Turek mal štýlové orientálne oblečenie vrátane turbanu na hlave a dlhú tureckú fajku držal pravou rukou. Figúrky chytal a posúval ľavou rukou, pri hroziacom šachu zakýval hlavou a otáčaním hlavy dokonca upozornil na neprípustný krok protihráča, pričom vracal jeho figúrku na pôvodné miesto. Pred začatím hry sa vždy postupne pootvárali dvierka a zásuvky skrine, odkryli sa tak ozubené súkolesia, páky, pružiny a iné súčiastky stroja, aby sa ukázalo, že okrem nich sa v skrinke nik a nič nenachádza. To bolo pre vytváranie ilúzie mechanického automatu veľmi dôležité. Stroj bolo treba po každom dvanástom ťahu naťahovať, ináč fungoval úplne automaticky. Kempelen, prípadne neskôr aj iná obsluhujúca osoba, stáli pri hre pár krokov od stroja. Turek mal jedinú výhodu, že vždy začínal hru, bolo však veľmi ťažké proti nemu vyhrať.

Prvé vystúpenia šachujúceho Turka, samozrejme, spôsobili na dvore vo Viedni aj inde mimoriadny rozruch. Kempelen sa po prvej sérii predstavení utiahol so strojom späť do svojho rodného mesta, kde ho ukazoval už len príležitostne a venoval sa dôležitejším veciam. Stroj sa neskôr údajne pokazil a Kempelen ho opravil až na žiadosť cisára Jozefa II., ktorý pri príležitosti návštevy ruského následníka trónu veľkokniežaťa Pavla v roku 1782 chcel predviesť aj tento technický zázrak. Napokon sa na podnet cisára Kempelen vydal na dvojročné turné po Európe. V rámci neho predstavil svojho šachistu v Petrohrade, Berlíne, Paríži, Londýne, keď uvedieme len tie hlavné zastavenia. Proti Turkovi si zahrali ruská cárovná Katarína II., v Paríži aj americký vedec, mysliteľ a diplomat Benjamin Franklin a ďalšie významné osobnosti. Mimoriadna pozornosť privodila vznik množstva článkov a knižných diel, ktoré sa snažili odhaliť tajomstvo stroja. Kempelenovi sa podarilo udržať konštrukciu v tajnosti a jednotlivé ohlasy sa obmedzili len na hypotézy, prípadne opis viditeľných častí stroja a priebehu samotných predstavení.

V skutočnosti vo vnútri skrine stroja bol ukrytý človek, dobrý hráč, ktorý prostredníctvom mechanických prevodov posúval šachové figúrky. Šachujúci Turek bol konštruovaný ako ústredný objekt mysterióznych predstavení, ktoré mali vytvárať ilúziu skutočného automatu. Túto rolu figurína zvládla na vynikajúcej úrovni, o čom svedčí dlhoročný úspech predstavení v rade európskych krajín. Bolo by prehnané pripisovať mimoriadny význam Kempelenovmu automatu v dejinách robotiky. Ale v žiadnom prípade nesmieme podceňovať ani „pohybové schopnosti“ stroja, riadené kĺbové mechanizmy a viaceré ďalšie technické detaily, ktoré predstavovali jeden z vrcholov jemnej mechaniky v tom období.

Hovoriaci stroj

História ďalšieho unikátneho diela Wolfganga Kempelena je už menej romantická i menej známa, hoci vzhľadom na jeho význam zostáva neprávom v tieni šachového automatu. Stroj napodobňujúci ľudskú reč začal Kempelen konštruovať približne v rovnakom čase ako svojho populárneho hráča šachu. Kým slávneho Turka zostrojil za pol roka, jeho hovoriaci stroj bol výsledkom približne dvadsaťročného úsilia, cesty plnej pokusov a omylov. Hlavným produktom jeho snažení vari nebol ani tak samotný stroj, ale predovšetkým knižné dielo Mechanizmus ľudskej reči z roku 1791. V knihe popísal a obrázkami ilustroval svoj hovoriaci stroj, v ktorom jednotlivé hlasové orgány imitovali mechanicko-akustické súčiastky, pľúca napríklad dúchadlo, hlasivky a jazyk rozličné membrány a upravené súčiastky hudobných nástrojov.

Kempelen sa ku konštruovaniu jednotlivých súčastí stroja dopracoval na základe exaktného fyzikálneho, fyziologického a v neposlednom rade fonetického výskumu jednotlivých hlások a ľudskej reči ako celku. Pritom využil svoje rozsiahle jazykové znalosti. Na základe týchto bádaní zaraďuje moderná fonetika Wolfganga Kempelena medzi svetových priekopníkov tohto vedného odboru.

Kempelenov stroj údajne dokázal vyslovovať slová a jednoduché vety na úrovni malého dieťaťa, ktoré sa učí hovoriť. Ľudskú reč napodobňoval monotónne, neintonoval, čo nie je podstatné. Jeden z prvých dokonalejších mechanických rečových syntetizátorov a poznávací model slúžil na získavanie dôležitých fonetických záverov. Posledný prototyp stroja je dnes vzácnym exponátom mníchovského Deutsches Museum. Éra pokusov s mechanicko-akustickým napodobňovaním ľudskej reči trvala takmer dve storočia a prekonali ju až elektronické syntetizátory posledných desaťročí. Mechanizmus hovoriaceho stroja a najmä zhrnutie teoretických poznatkov o mechanizme ľudskej reči sú jednoznačným dôkazom o genialite a invencii tohto vynikajúceho vedca a technika osemnásteho storočia.

Osudy atrakcie

Wolfgang Kempelen si vyslúžil uznanie prostredníctvom svojich ďalších technických i organizačných diel. Získal titul dvorného radcu a od Márie Terézie doživotnú rentu 1000 zlatých. Priazeň dvora však stratil na sklonku svojho života za vlády Františka I., kedy ho obvinili zo sympatií k uhorskému jakobínskemu hnutiu a v roku 1796 ho penzionovali. Zomrel 26. marca 1804 vo Viedni, kde je aj pochovaný.

Šachový automat po ňom zdedil jeho syn Karol, ale čoskoro ho od neho kúpil mechanik Johann Nepomuk Maelzel. Ten sa vybral predvádzať stroj na cestách po Európe s neskrývaným komerčným zámerom a s veľkým úspechom. Turkovi sa okrem iných postavili ako protihráči aj pruský kráľ Friedrich II. Veľký a Napoleon Bonaparte. Prešporský Turek inšpiroval spisovateľa Edgara Allana Poea, ktorý o automate napísal článok a neskôr novelu Pán Kempelen a jeho objav. Maelzel sa dostal do zámoria na turné do Spojených štátov a na Kubu. Na Kube spolu so šachistom Schlumbergerom v roku 1837 ochoreli na žltú horúčku a umreli. Kempelenov automat napokon skončil v čínskom múzeu vo Philadelphii, kde v roku 1854 pri katastrofálnom požiari mesta zhorel.

Hoci v bratislavskej Karlovej Vsi je po Wolfgangovi Kempelenovi pomenovaná ulica, hlavné mesto Slovenska ešte dlhuje svojmu vynikajúcemu rodákovi aj inú, hmatateľnejšiu pamiatku.

Prevzaté: Miroslav Tibor MOROVICS

Inžinier, konštruktér a vynálezca Wolfgang von Kempelen sa narodil 23. januára 1734 v Bratislave. Preslávil sa najmä svojím šachovým automatom, ktorý zostrojil r. 1770.


Wolfgang von Kempelen od mladosti prejavoval hlboký záujem o fyziku a matematiku, zaoberal sa konštruovaním rôznych prístrojov. Ovládal sedem rečí vrátane slovenčiny. V Bratislave žil až do roku 1786. Zomrel 26. marca 1804 vo Viedni, kde je i pochovaný.

Jeho šachový automat mal podobu figuríny Turka v životnej veľkosti, sediaceho za stolíkom so šachovnicou; hral ľavou rukou. Automat sa stretol s mnohými súpermi, skoro vždy víťazne. Predpokladá sa, že šlo o trik a v jeho dômyselne maskovaných útrobách bol ukrytý živý šachista malej postavy. Malá encyklopédia šachu (Praha a Bratislava, 1989) uvádza viaceré mená, ale najznámejší bol rakúsky majster Johann Allgaier.
Kempelen so strojom cestoval po celej Európe. Po jeho smrti predal syn Karl šachový automat vynálezcovi metronomu J. N. Mältzelovi, ktorý s ním opäť precestoval celú Európu. Po jeho smrti automat skončil v Múzeu rarít v Philadelphii, USA, kde ho 5. 7. 1854 zničil požiar.
Šachový automat zaujal aj slávneho Edgara Allana Poea, ktorý mu venoval spis "Von Kempelen a jeho objav" (Von Kempelen and His Discovery), 1849. Aj neskôr zostal vďačným námetom literárnych a filmových diel.

Odborníci najviac oceňujú Kempelenov "hovoriaci" automat, ktorý napodobňoval ľudský hlas.

Pre www.obnova.sk spracoval P. Fabian.

(Ne)alkoholický šach

The World Chess Championship

Let's say you're interested in chess, the royal game, the game of kings. With chess databases of millions of games on the market and an extensive literature, where do you start? One excellent place is with the games of the best players. Who are they? They are the players who have fought for the title of World Chess Champion, and these pages chronicle their struggles.

Cycle		World Cup		Candidates		World Championship
2007-08		Khanty-Mansiysk (2007)		---		(2008 TBA)
2005-07		Khanty-Mansiysk (2005)		Elista		Mexico City
						Kramnik - Topalov (Unification)
Timeframe		Background		Qualifiers
2004-05		Unification?!		---		FIDE San Luis (Topalov 1st)
2002-04		Unification!?		---		FIDE Tripoli (Kasimdzhanov 1st)
		Kramnik, Braingames, Einstein		Dortmund		Kramnik - Leko
2001-02						FIDE Moscow (Ponomariov 1st)
2000						FIDE India/Iran (Anand 1st)
		Kasparov & Braingames		---		Kramnik - Kasparov
1998-99						FIDE Las Vegas (Khalifman 1st)
		Kasparov & the WCC		---		---
1997-98				Groningen		Karpov - Anand
1996-97 IBM						(Kasparov - Deep Blue)
Cycle		Interzonal		Candidates
1994-96 FIDE		Biel		Matches		Karpov - Kamsky
1994-95 PCA		Groningen		Matches		Kasparov - Anand
1991-93		Manila		Matches		FIDE vs. PCA
						Kasparov - Short
						Karpov - Timman

World Chess Championship
FIDE Events 1948-1990

From 1948 until recently, the World Chess Championship was organized to run on a three year cycle. The cycle started when the world's best chess players were seeded into one or more interzonal tournaments. The players who finished with the highest scores in the interzonal tournaments qualified into a series of elimination matches. These matches were known as the candidates tournament. The player who emerged successfully from the candidates matches met the reigning World Chess Champion in a match for the title of World Chess Champion.

 

Cycle		Interzonal		Candidates		World Championship
1988-90		Subotica		Matches		Kasparov - Karpov
		Szirak
		Zagreb
1985-87		Biel		Montpellier		Kasparov - Karpov
		Taxco		Matches
		Tunis
1982-84		Las Palmas		Matches		Karpov - Kasparov (I)
		Moscow				Kasparov - Karpov (II)
		Toluca				Kasparov - Karpov (III)
1979-81		Riga		Matches		Karpov - Korchnoi
		Rio de Janeiro
1976-78		Biel		Matches		Karpov - Korchnoi
		Manila
1973-75		Leningrad		Matches		Karpov-Fischer (by forfeit)
		Petropolis
1970-72		Palma de Mallorca		Matches		Fischer - Spassky
1967-69		Sousse		Matches		Spassky - Petrosian
1964-66		Amsterdam		Matches		Petrosian - Spassky
1961-63		Stockholm		Curacao		Petrosian - Botvinnik
1958-60		Portoroz		Yugoslavia		Tal - Botvinnik
						Botvinnik - Tal
1955-57		Goteborg		Amsterdam		Smyslov - Botvinnik
						Botvinnik - Smyslov
1952-54		Stockholm		Zurich		Botvinnik - Smyslov
1949-51		Saltsjobaden		Budapest		Botvinnik - Bronstein
1948						The Hague/Moscow

 

 

World Chess Championship
Pre-FIDE Events

Before 1948, the World Chess Championship was arranged by the reigning World Champion. This continued until the titleholder died, leaving no successor.

 

Year	Place		World Championship
1937	Netherlands		Alekhine - Euwe
1935	Netherlands		Euwe - Alekhine
1934	Germany		Alekhine - Bogoljubov
1929	Europe		Alekhine - Bogoljubov
1927	Buenos Aires		Alekhine - Capablanca
1921	Havana		Capablanca - Lasker
1910	Berlin		Lasker - Janowski
1910	Germany		Lasker - Schlechter
1909	Paris		(Lasker - Janowski)
1908	Germany		Lasker - Tarrasch
1907	USA		Lasker - Marshall
1896	Moscow		Lasker - Steinitz
1894	USA/Canada		Lasker - Steinitz
1892	Havana		Steinitz - Chigorin
1890	New York		Steinitz - Gunsberg
1889	Havana		Steinitz - Chigorin
1886	USA		Steinitz - Zukertort
Year	Place		Unofficial events
1883	London		Tournament (Zukertort 1st)
1866-76	London		Steinitz matches
1862	London		Anderssen - Paulsen
1862	London		Tournament (Anderssen 1st)
1861	London		Anderssen - Kolisch
1858-59	Paris/London		Morphy matches
1851	London		Tournament (Anderssen 1st)
1846	London		Staunton - Horwitz
1843	Paris/London		Staunton - Saint-Amant
1834	London		Labourdonnais - McDonnell